1330
Prvá známa písomná zmienka o obci Podskalie.
Pod skalami, naprieč stáročiami
História farnosti a kostola svätého Martina
Príbeh Podskalia je príbehom malej obce s neobyčajne hlbokými cirkevnými koreňmi. Spája sa v ňom stredoveká farnosť, gotický kostol, barokové umenie, miestne tradície i živá pamäť generácií.
1332–1337
Pápežské desiatky dokladajú existenciu podskalskej farnosti a kňaza.
1392
V listine je doložený farský kostol zasvätený svätému Martinovi.
1750–1754
Gotický kostol dostáva pri veľkej prestavbe svoju barokovú podobu.
Najstaršie dejiny
Farnosť staršia než mnohé okolité obce
Podskalie leží pod výrazným skalným masívom Podskalského Roháča, v pramennej kotline Pružinky. Práve poloha medzi skalami, lesmi a vodou dala vzniknúť rozprávaniu, podľa ktorého sa tu ľudia usádzali už počas tatárskych vpádov v rokoch 1241 až 1250. Ide však o miestnu historickú tradíciu, ktorú dnes nevieme priamo potvrdiť dobovým písomným dokladom.
Pevnejšiu pôdu máme od roku 1330, keď sa obec objavuje pri určovaní chotárnych hraníc pod menom Egyházas Nádas. Už v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337 sa spomína podskalský plebán – kňaz sídliaci na fare. To znamená, že na začiatku 14. storočia tu nebola iba osada, ale usporiadané cirkevné spoločenstvo s vlastným duchovným správcom.
Podskalie ako materská farnosť
Význam Podskalia bol v minulosti väčší, než by naznačovala dnešná veľkosť obce. Podľa obecnej histórie patrili v rôznych obdobiach do rozsiahlej farnosti Tŕstie, Pružina, Briestenné, Mojtín, Ďurďové, Horný Moštenec, Zemianska Závada, Počarová a ďalšie sídla. Historické materiály obce Mojtín osobitne potvrdzujú, že jeho obyvatelia chodili do Podskalia na bohoslužby, krsty, sobáše i pochovávanie až do roku 1788.
Gotické jadro pod barokovou podobou
Pamiatkové pramene opisujú Kostol svätého Martina ako pôvodne gotickú stavbu zo začiatku 14. storočia, spomínanú v rokoch 1332 a 1392. Z najstaršej podoby sa zachovalo obvodové murivo a lomený profilovaný portál. V rokoch 1750 až 1754 prešiel chrám veľkou barokovou prestavbou. Vznikol jednoloďový priestor s polygonálnym záverom presbytéria, sakristiou a predstavanou vežou zakončenou cibuľovitou strechou s laternou.
Kostol bol opravovaný v rokoch 1790 až 1791 a znovu po požiari v roku 1860. Menšie úpravy nasledovali roku 1906 a v rokoch 1934 až 1939. Interiér bol renovovaný v rokoch 1948 až 1949; z tohto obdobia pochádza aj výmaľba klenby od E. Petrikoviča a F. Gajdoša.
Umelecké dedičstvo chrámu
Hlavný rokokový oltár pochádza z roku 1754. Jeho dominantou je obraz svätého Martina z roku 1751, ktorého autorom bol trnavský mešťan viedenského pôvodu Vavrinec Mussinger, v niektorých prameňoch zapisovaný aj ako Muczinger. Bočný oltár svätej Anny je z roku 1761, dvojica rokokových oltárov s reliéfmi Nanebovzatia Panny Márie a Nanebovstúpenia Pána z roku 1763. Z rovnakého obdobia pochádza krstiteľnica, kazateľnica a ďalšie zariadenie. Mimoriadne cenný je aj obraz Panny Márie zo 17. storočia, o ktorom sú správy už z roku 1670.
Príbeh patróna
Plášť svätého Martina ako znak milosrdenstva
Podľa životopisu svätca bol Martin ešte mladým rímskym vojakom, keď pri meste Amiens stretol premrznutého žobráka. Pretože pri sebe nemal nič iné, rozdelil mečom svoj vojenský plášť a polovicu mu daroval. V nasledujúcej noci mal vo sne vidieť Krista oblečeného do darovanej časti plášťa.
Práve tento výjav zachytáva podskalský oltárny obraz z roku 1751. Motív sa objavil aj na dvoch starých obecných pečatiach – na staršej použitej roku 1770 a na mladšej približne z roku 1784. Rovnaký obraz nieslo historické pečatidlo rímskokatolíckeho farského úradu a napokon sa stal základom dnešného erbu obce.
Príbeh plášťa tak nie je iba výzdobou kostola. Už celé stáročia pripomína Podskaliu hodnotu súcitu, solidarity a konkrétnej pomoci človeku v núdzi.
Vápenica pod Roháčom
Kaplnka postavená z vďačnosti
K duchovnému príbehu Podskalia patrí aj baroková Kaplnka Panny Márie Snežnej na Vápenici. Podľa miestnej tradície ju obyvatelia postavili ako poďakovanie za odvrátenie morovej nákazy. Pamiatkový súpis a súčasná história obce uvádzajú rok 1760. Starší program rozvoja obce však kladie jej vznik do rokov 1740 až 1745, preto presný dátum nemožno bez ďalšieho archívneho overenia považovať za úplne uzavretý.
Kaplnka bola v rokoch 1870 až 1872 rozšírená do dnešnej podoby. Nachádza sa v nej baroková socha Panny Márie z druhej polovice 18. storočia. Pred kaplnkou stoja staré lipy a dub a začiatkom augusta sa tu tradične koná mariánska púť so svätou omšou.
Čo sa traduje a čo zatiaľ nevieme potvrdiť
Ústne podanie je dôležitou súčasťou miestnej pamäti. Na tejto stránke ho zachovávame, zároveň však otvorene uvádzame, kde historické dôkazy chýbajú alebo si pramene odporujú.
Podľa miestnej tradície
Útočisko pred Tatármi
Hovorí sa, že prví obyvatelia hľadali v polovici 13. storočia úkryt pred tatárskymi vpádmi v bezpečí zalesnených dolín a pod skalami. Ide o pravdepodobnú predstavu, nie o priamo doloženú udalosť.
Údaj, ktorý čaká na potvrdenie
Drevený kostol z roku 1296
Obecná história uvádza, že na mieste dnešného chrámu mohol stáť drevený kostolík už roku 1296. Pamiatkové pramene spoľahlivo potvrdzujú až gotický kostol zo začiatku 14. storočia, preto rok 1296 uvádzame iba ako tradovaný údaj.
Použité a porovnané pramene
Text bol zostavený porovnaním obecnej histórie, pamiatkového súpisu, heraldických podkladov a cirkevno-historických materiálov. Pri rozpore uvádzame neistotu priamo v texte.